Najstaršia písomná správa o Brežanoch je z roku 1329. Dedina vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou už v druhej polovici 13. storočia. Obec je doložená z roku 1329 ako Boyak, neskôr ako Buyak, Buayak (1355), Bujakow (1786), Brežany (1956); maďarsky Buják, Sárosbuják.

 

Obec patrila začiatkom 15. storočia Cudarovcom, neskoršie Rozgonyiovcom, Joanelliovcom, v 19. storočí Pulskym.

 

V roku 1427 mala obec 15 port, v roku 1787 mala 16 domov a 107 obyvateľov, v roku 1828 mala 19 domov a 146 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a domácimi remeslami (tkáčstvom, košikárstvom a výrobou metiel).

 

Aj v minulosti i teraz patrili Brežany medzi malé osady. Boli filiálkou starobylej gréckokatolíckej farnosti Klenov o čom svedčí aj záznam v súpise z Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie z roku 1788. Obec je v súčasnej dobe aj filiálkou rímskokatolíckej farnosti v blízkom Bajerove.

 

JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Košíc a Prešova.

 

 

 

Národna kultúrna pamiatka

V dedine sa nachádza drevený gréckokatolícky chrám svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727, ktorý je jediný v okrese Prešov a tiež jediný v celej Šarišskej vrchovine. Na Slovensku je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.

 

Drevený kostolik

 

Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša trojpriestorového východného typu, jediný v okrese Prešov bol postavený v roku 1727 a obnovili ho v druhej polovici 18. storočia. Radí sa tým medzi najstaršie drevené kostolíky na Slovensku. V súčasnosti je kostolík plne funkčný a slúžia sa v ňom rímskokatolícke bohoslužby. Architektúru chrámu reprezentuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hevartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiaciu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí. V spodnej časti orámovania ikony sú vyobrazený kľačiaci fundátori chrámi a modliaci sa na kolenách k ukrižovanému Kristovi.

 

Kostolík je súčasťou historického cintorína, kde nie je problém nájsť hroby a kríže staršie ako 100 rokov. Hlavne železné kríže pôsobia určite pútavo. Časť cintorína je vyhrdená pre hroby novorodeniatok. Blízko seba sa nachádza 6 hrobov, ktorých dĺžka nepresahuje meter s drevenými krížmi nie väčšími ako 20cm. Pohľad na ne je určite zaujímavý aj desivý zároveň.